Challenge Almere Amsterdam 2021

Po nie úplne vydarenom domácom vrchole triatlonovej sezóny Slovakman 2021 v Piešťanoch, sa mi naskytla výborná príležitosť spraviť si chuť krásnym pretekom v Holandskom Almere, neďaleko Amsterdamu. Pretek je už tradične aj ITU (International Triathlon Union) Majstrovstvami sveta. Rozhodol som sa pre novú výzvu, štartovať prvýkrát medzi profesionálmi.

Do Amsterdamu sme prileteli v stredu, tak aby sme mali dosť času do sa zorientovať v mieste pretekov, pozrieť si trať a absolvovať všetky potrebné procedúry súvisiace s takýmito pretekmi, ktorých hlavne v tejto pandemickej dobe nebolo málo. Našťastie všetko šlo veľmi ľahko a organizácia bola naozaj výborne zvládnutá, tak ako sa na takéto preteky patrí. Počasie nebolo ideálne, ale určite nebolo zlé a vietor tu vie vraj fúkať aj oveľa silnejšie. Musím priznať, že mne stačil aj tento. Teplota vody bola tak akurát na neoprény, čo by mi malo vyhovovať, aj keď je pravda, že posledné roky plávam celkom rád aj bez neoprénu. Taktika bola vzhľadom na silu súperov úplne odlišná ako v ostatných pretekoch. Tušil som, že plávanie môže byť celkom „prúšvih“ a očakával som, že vo vode nebudem konkurencii rovnocenným súperom. Moje predpoklady sa potvrdili a úplne celú plaveckú časť som absolvoval vo vlnách sám. Nebola to zlá skúsenosť, ale myslím, že raz celkom stačilo. Čas 1:05 na moje pomery, nie je až tak zlý výkon, skôr to ukazuje na vplyv plávania v skupine a náročnosť plávania osamote. Aj napriek viditeľnému zlepšeniu je to stále ďaleko od elity a musím opäť zapracovať, aby som sa priblížil špičke. Cyklistická časť mi profilovo mala vyhovovať. Prakticky bez prevýšenia, ale zato technická a veterná. Strata po plaveckej časti bola dosť výrazná a tak mužskí súperi boli v nedohľadne. Predbehol som aspoň pár profesionálok, čo ma uistilo, že som naozaj nezablúdil a nie som na trati sám. Druhé kolo bolo už veselšie. Začali sme sa miešať s pretekármi z vekových skupín a musel som celkom dávať pozor, aby som predišiel prípadnej nechcenej kolízii. Konečne som predbehol aj pár profesionálov, čo mi troška zdvihlo sebavedomie a dúfal som, že mi dobré nohy vydržia aj do maratónu. Čas na cyklistike 4:29 znamenal priemernú rýchlosť cez 40 km/h, s čím som bol relatívne spokojný. Beh tvorilo 6 kôl po 7 km okolo jazera v Almere. Takýto model mám veľmi dobre vyskúšaný z domáceho Slovakmana. Už od začiatku sa mi bežalo veľmi dobre a dúfal som, že to vydrží čo najdlhšie. Posledné kolo to už nebola žiadna óda na radosť z behu a atmosféry, ale napokon som finišoval maratón v čase 2:56 a celkovo v čase 8:36:25.

Dosiahnutý výkon je prekonaný PB o viac ako 2 minúty. Čo sa nemusí zdať práve veľa, ale je pre mňa zvlášť cenný z dvoch dôvodov. Jednak bol dosiahnutý na správne nameranej trati. Predsa len predchádzajúci PB zo Slovakmana bol o pár km kratší a celú trať som si prešiel absolútne sám bez akejkoľvek pomoci súperov, alebo podporného tímu.

Napriek tomu, že mi pri pretekoch nepomohli, celý čas boli pri mne, pri trati a neustále mi fandili a podporovali ma. Ďakujem Zuzka, Evka, Tánička. Taktiež ďakujem všetkým mojim partnerom, sponzorom a podporovateľom vďaka ktorým mohla byť táto sezóna opäť úspešnejšou ako tá pred ňou a verím, že menej úspešnou ako tá, ktorá je predo mnou.